Telefón: 0902-158-492
Email: regnum.sk@gmail.com

 

















FILTRE NA DOÚPRAVU PITNEJ VODY ZALOŽENÉ NA PRINCÍPE REVERZNEJ OSMÓZY
 
Rozpustené nečistoty vo vode

 
 
Voda je univerzálne rozpúšťadlo a na svojej ceste k spotrebiteľovi sa obohacuje o rôzne látky a prímesi. Celkové množstvo rozpustených látok vo vode sa udáva v miligramoch na liter (mg/l).

Slovenská norma pre pitnú vodu (Vyhláška č. 29/2002 MZ SR z 9. januára 2002 o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody) udáva prípustnú hodnotu pre celkové množstvo rozpustených látok ( R L ) vo vode 1 000 mg/l, v USA je prípustná hodnota pre celkové množstvo rozpustených látok 500 mg/l.

Označuje sa TDS (Total Dissolved Solids) a udáva v jednotkách ppm ( parts per million ), resp. mg/l (1ppm = 1mg/l). Meranie spočíva vo vážení suchého zvyšku - úsušku, pri teplote 105 °C po odparení vody pri tej istej teplote alebo v meraní elektrického odporu, resp. elektrolytickej vodivosti vody pomocou TDS metra. Podstatný podiel rozpustených látok vo vode je anorganického pôvodu vo forme elektricky nabitých častíc - iónov a je teda elektricky vodivý.




Toxické znečistenia a normy

Toxické nečistoty sú skupinou chemických prvkov, resp. zlúčenín, ktoré spôsobujú poruchy v činnosti organizmu. Mnohé pôsobia v ľudskom tele dlhodobo a skryto, preto ich negatívny účinok nastupuje nebadane a oveľa neskôr. Vyššie spomenutá agentúra pre životné prostredie uvádza asi 35 000 toxických zlúčenín, z ktorých väčšina je výsledkom ľudskej činnosti. Mnohé synteticky vytvorené organické zlúčeniny (zložené z atómov uhlíka a iných prvkov) majú komplikované štruktúry, napodobňujúce molekuly ľudského tela. Táto podoba im môže pomôcť preniknúť do organizmu a spôsobiť v ňom chorobné zmeny.
Akútne ochorenia sa liečia podľa príznakov, laboratórnych výsledkov a odborných vyšetrení. Pôvodná príčina choroby sa však môže skrývať ďaleko v minulosti a v dlhodobom pôsobení alebo v agresivite vyvolávajúceho faktora.

Vo všeobecnosti platí názor, že zlá kvalita pitnej vody predstavuje veľké zdravotné riziko. Miera akceptovateľnosti tohto rizika je v zásade otázkou politicko-sociálnou, nie zdravotníckou. Tu je postoj jednoznačne vyjadrený existenciou príslušných noriem pre kvalitu pitnej vody. Je však potrebné mať na pamäti, že aj normy do určitej miery pripúšťajú znečistenie vody aj takými látkami, ako sú ortuť, olovo, arzén, kadmium a iné. Stovky ďalších sa u nás dokonca bežnými analýzami vôbec nezisťujú. Stanovenie prípustnej úrovne znečistenia vody je kompromisom medzi tým, čo je bezpečné a čo je dosiahnuteľné.


Normy pre pitnú vodu na Slovensku sú stanovené tak, aby pitie vody nespôsobovalo klinické poškodenie organizmu do veku 65 rokov veku človeka ( v USA do 85 rokov veku ).

Prípustná hodnota nečistôt obsiahnutých vo vode sa stanovuje v miligramoch na liter (mg/l), alebo uvádza v jednotkách ppm (jedna častica znečisťujúcej látky na milión častíc vody). V prípade nečistôt, ktoré sú nebezpečné a ktorých prípustná hodnota má napríklad pri ortuti hodnotu 0,001 mg/l, predstavuje táto hodnota pomer jedna ku miliarde. Je zjavné, že takéto znečistenie nie sme schopní vo vode ani uvidieť, ani odmerať bežnými metódami. Ak sú tieto látky navyše bez zápachu a chuti, môžeme vodu považovať naozaj za krištáľovo čistú a chutnú, pričom môže ohrozovať naše zdravie a život. Meranie a identifikácia takýchto množstiev je relatívne ťažká a vyžaduje si príslušné vybavenie. Moderné analytické metódy a prístroje na analýzy vody umožňujú zisťovať niektoré toxické látky dokonca v pomere jedna molekula nečistoty ku miliarde molekúl vody.

Medicínske výskumy a merania dokázali, že aj takéto malé množstvá nečistôt spôsobujú poruchy v organizmoch skúmaných zvierat. Dôkladná analýza vody je veľmi komplikovaná úloha. Na Slovensku sa analyzujú parametre okolo 400 znečisťujúcich látok vo vode, v USA 1400. Spomeňme aspoň niektoré základné parametre zjavne vplývajúce na kvalitu vody, ktoré môžeme posudzovať aj senzoricky. Zákal vody spôsobujú mikroskopické organické a (alebo aj) anorganické častice obsiahnuté vo vode. Dlhý čas ich gravitačného usadzovania vo vode spôsobuje malá hmotnosť častíc. Meria sa fotometricky alebo dobou prietoku vzorky cez určitý filter. Mnoho nečistôt nemá žiadnu chuť. Tie, ktoré ju majú, sú schopné chuťové poháriky zaregistrovať pri koncentrácii od niekoľko desiatok mg/l. Len máloktoré však vieme stanoviť presne. Zafarbenie vzniká vo všeobecnosti z organických nečistôt, ale aj zvýšeným podielom anorganických látok rozpustených vo vode. Meria sa vizuálnym porovnávaním s kalibrovanými vzorkami.

Vedecké merania a analýzy ukázali ako pôsobia nadmerné množstvá jednotlivých chemických prvkov na ľudský organizmus .

Chlór je označovaný odborníkmi za najväčšieho zabijaka našich čias. Chlór a nebezpečné zlúčeniny nazývané trihalometány (THM), ktoré vznikajú jeho pôsobením na živé organizmy vo vode, sú preukázateľne rakovinotvorné. Prípustná hodnota aktívneho chlóru je 0,3 mg/l.
Olovo je tichým vrahom bez chuti, zápachu a vône. Dostáva sa do vody zo starších vodovodných rozvodov, farieb a automobilových splodín. Spôsobuje zhoršenie sluchu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti, alergie, anémiu, spôsobuje trpasličí vzrast a duševnú zaostalosť. Usadzuje sa v pečeni, ľadvinách, mozgu a kostiach. Prípustná hodnota v pitnej vode je 0,01mg/l.
Mangán sa usadzuje v ľadvinách, pečeni, poškodzuje slinivku brušnú a nervový systém. Prípustná hodnota je 0,05 mg/l.
Kadmium poškodzuje systém krvotvorby, pečeň, kosti. Prípustná hodnota je 0,003 mg/l.
Azbest je rakovinotvorný, široko používaný v stavebníctve, v minulosti aj pri výstavbe vodovodov a kanalizácií.
Dusičnany sú dokázateľne rakovinotvorné. Sú výsledkom intenzívnej poľnohospodárskej činnosti a priemyselných odpadov. U kojencov spôsobujú anoxiu. V tráviacom trakte sa menia na dusitany, ktoré sú príčinou vzniku rakoviny tráviaceho traktu. Prípustná hodnota je 50 mg/l (v USA 10 mg/l).
Fluór sa ukladá v zuboch a kostiach, zvyšuje ich krehkosť a lámavosť, poškodzuje obličky a nervový systém a alergizuje organizmus.
Viazaním magnézia prispieva k rozvoju srdcového infarktu, kumuluje sa v maternici a poškodzuje vývoj plodu. Prípustná norma je 1,5 mg/l.
Meď sa ukladá v ľadvinách, mozgu (schizofrénia). Je príčinou mužskej neplodnosti, ničí vitamín C v pokožke a pečeni (žltačka - zdrojom ohrozenia sú staré medené rozvody vody). Prípustná hodnota je 1,0 mg/l.
Nadlimitné množstvo železa poškodzuje pečeň, slezinu, krvotvorbu (kostná dreň). Prípustná hodnota je 0,2 mg/l.


 
Prvok Miesto ukladania sa v organizme
antimón obličky, vlasy
meď obličky, pečeň, mozog, semenníky, srdce
arzén pľúca, obličky, koža, vlasy, nechty
molybdén obličky, pečeň, kosti, zuby
bárium koža, pľúca, kosti, zuby
nikel lymfatické uzliny, obličky, kosti
berýlium kosti, zuby, pečeň
olovo kosti, aorta, obličky, pečeň, mozog
bizmut obličky, pľúca
ortuť štítna žľaza, obličky, mozgový prívesok
bór mozog
rubídium pečeň, svaly
cín semenníky
selén obličky, pečeň, svaly
fluór kosti, zuby
stroncium kosti, aorta, semenníky
hliník mozog, obličky, vlasy, pľúca, kosti
titán pľúca, koža
chróm kosti, pečeň, svaly, miecha
urán štítna žľaza, nadobličky, kosti
irídium štítna žľaza, svaly očnej buľvy, slinné žľazy
vanádium pľúca, kosti, tukové tkanivo, srdce
kadmium kôra nadobličiek, pečeň, kosti
volfrám obličky, pečeň, lymfatické uzliny
kobalt pečeň
zinok obličky, pečeň, vlasy, nechty
kremík koža
železo krv, pečeň, slezina, kostná dreň
mangán obličky pečeň, slinivka brušná


Voda a minerály
Anorganické minerály sú prvky a látky s nízkym obsahom uhlíka v štruktúre a môžu mať elektrický náboj. Tu patrí kuchynská soľ, olovo, vápnik, kadmium, ortuť, horčík, arzén, dusičnany, meď a pod. Zlúčeniny vápnika a horčíka sú bežne rozpustené v obyčajnej vode aj vo vodách minerálnych a liečivých. Pojem minerálna voda má relatívny význam, pretože voda v prírode s výnimkou zrážkovej (dažďová alebo zo snehu) je vždy do určitej miery mineralizovaná. Jedná sa najmä o spodné vody, ktoré sa získavajú z hĺbok niekoľko sto až niekoľko tisíc metrov. V týchto hĺbkach sa čistá zrážková voda mení na zložený roztok charakterizovaný aktuálnym obsahom prvkov, plynov, iónov, niekedy koloidov a organických zlúčenín. Čistá voda má značné energetické vlastnosti a je schopná nasycovať sa v prostredí, teda má veľkú kapacitu viazať chemické prvky. Tie sa v prírode vyskytujú v rôznych množstevných pomeroch. Podľa tohto množstva sa delia na dve hlavné skupiny:

Hlavné prvky (makroelementy)
bróm, draslík, dusík, horčík, chlór, jód, mangán, sodík, vápnik, vodík, uhlík a železo

Vzácne prvky (mikroelementy)
arzén, báryum, bór, chróm, zinok, fluór, fosfor, kobalt, kremík, lítium, meď, nikel, olovo, ortuť, striebro, stroncium, titán, vanád a iné


Celková mineralizácia vody sa stanovuje TDS metrom. Nad hodnotou 200 mg/l sa voda považuje za minerálnu, ktorá pôsobí na ľudský organizmus farmakodynamicky. Ale nie všetky minerálne vody majú vzhľadom na obsah minerálnych solí liečivé vlastnosti, časť z nich pôsobí dokonca škodlivo. Liečivé minerálne vody sa používajú rôznym spôsobom, čo závisí od podstaty ochorenia a liečebných vlastností samotnej vody.

Najčastejšie je to forma kúpeľa, sprchy, preplachovania, inhalácie, v určitých prípadoch perorálne - ako liečebný pitný režim. Je však známe, že ľudský organizmus len vo veľmi obmedzenom množstve (asi 2 ÷ 5%) prijíma anorganické minerály, ktoré sú v tejto podobe preň cudzími látkami.
Zopakujme teda, že ľudský organizmus len veľmi málo využíva minerálne látky a prvky v anorganickej podobe. Pre vývoj a stavbu tela má zásadný význam len organická forma minerálov, ktoré prijímame v potrave. Procesy výživy trávenie, absorbcia a vylučovanie prebiehajú vo vodnom prostredí. Nedostatok vody v ktorejkoľvek etape týchto procesov vyvoláva poruchy systému. Denne má človek prijať v rozličnej forme 2,7l tekutín, ročne okolo 1 000 litrov. Pri 65% podiele vody v organizme obsahuje telo človeka s hmotnosťou 65 kg cca. 43 kg vody. Obličky vodu v organizme neprestajne filtrujú (denne okolo 180 litrov) a pri správnom dennom pitnom režime sa všetka voda obsiahnutá v organizme vymení približne za 20 dní. Za celý život človek vypije niekoľko desiatok tisíc litrov vody (odhadom až 65 000 litrov).

Čo však s anorganickými minerálmi, ktoré voda vo väčšej či menšej miere obsahuje? Tie, čo telo nespotrebuje vo svoj prospech vylúči (pot, moč, dych) alebo uloží po celom organizme. Najčastejšie vo forme žlčníkových a ľadvinových kameňov, usadenín v orgánoch (rohovka, obličky, srdce), cievach (kôrnatenie tepien) a bunkách (artritída, sluch, nervový systém, nedostatočné okysličovanie buniek).

Jednotlivé bunky musia byť zásobené v potrebnej miere minerálmi nevyhnutnými na vykonávanie svojich funkcií. Minerály, ktoré bunky nemôžu využiť tvoria zbytočnú záťaž. Podľa odhadov za život človek spolu s vodou vypije asi 200 kg kameňa v podobe anorganických minerálov. Malá množstvom, ale veľká mierou záťaže a poškodzovania ľudského organizmu ostáva časť tohto kameňa v organizme. Lekárska veda už upozorňuje na fakt, že neznáme príčiny vzniku a priebehu mnohých chorôb môžu spočívať vo vode, ktorú pijeme.

Tvrdosť vody
Prítomnosť vápnika (Ca2+ ) a magnézia (Mg2+ ) vo vode spôsobuje tzv. tvrdosť vody. Udáva sa v miligramoch na liter alebo v stupňoch tvrdosti. Tiež sa udáva ekvivalentom 1mg Ca2+ v 1 litri vody (1mval/l).

Ca + Mg (v mg/l) Klasifikácia vody
0 - 20 mäkká voda
20 - 60 nízko tvrdá
60 - 120 stredne tvrdá
120 - 180 tvrdá
180 a viac veľmi tvrdá (minerálna)





"V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet."
indické príslovie


 

© 2016 Regnum

UPOZORNENIE: Všetok obsah tohto serveru je chránený podľa autorského zákona a zákona o ochranných známkach. Texty, fotografie a iné diela na tomto serveri sú chránené každé zvlášť aj ako celok a ich kopírovanie, alebo ďalšie šírenie akýmkoľvek spôsobom je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa vyslovne zakázané. Niektoré fotografie na tomto serveri môžu obsahovať skryté ochranné prvky, ktoré budú využité v občianskoprávnom a trestnom konaní pri neoprávnenom použití.